Profil

Životný príbeh každého z nás je originál a v podstate vhodný na sfilmovanie. Ten môj sa začal písať 3.marca 1969 v Bojniciach.

V prípade, že zostanem čisto len pri faktoch, týkajúcich sa cesty speváka, textára a skladateľa, tak za prvý vážnejší kontakt s muzikou môžem považovať nástup do Ľudovej Školy Umenia v mojom rodisku v roku 1975. K absolutóriu súce nedošlo, ale vydržal som aj tak pekne dlho – 7 rokov…

Na písanie prvých pesničiek došlo v čase štúdií na strednej škole, keď som začal pokúšať štastie aj na konkurzoch speváckej súťaže o Bystrické zvony…
Na vstup medzi vyvolených to síce nestačilo, ale čo malo prísť, prišlo trošku neskôr.

skupina Zabudnutí…
Hneď prvá súťaž – Zaprášené cesty’91 z nás urobila laureátov a posunula z Brezna do Banskej Bystrice, kde si nás všimol neskorší riadeiteľ SĽUK-u Peter Litomerický, vďaka ktorému sa nám otvorili cesty nielen na Portu v Plzni, ale tiež do slovenského rozhlasu a televízie, pre ktorú sme natočili aj jeden z dielov Pesničkári slovenskí…a celkom zaujímavý je aj náš neoficiálny album s názvom Zabudnutí.

Tento príbeh sa skončil v roku 1994 a tak som to skúsil ako sólista…s príležitostným účinkovaním v ďalšej Tužinskej kapele Čochciari, s ktorou som si vyspieval tiež cenu na festivale Strunobranie v Banskej Štiavnici.

Ako sólista som prešiel do finále tiež…a to v podstate všade, kde som absolvoval konkurz: Krištáľová váza, Zlatá črievička, Strunobranie, Trampská Porta atď.

Túžba ponúknuť vlastný profilový album však nabrala jasné obrysy až na začiatku roku 2006, keď som stretol tých pravých pre konečnú realizáciu. Petra Kravca a Radovana Vršku. Vyberalo sa 15 piesní, z ktorých zostalo napokon 13 a po takmer troch rokoch uzrelo svetlo sveta CD Inside story. A žiadny strach – hudobná revolúcia je už dávno za nami…
Som rád, že moje pozvanie na hosťovanie prijali aj dve šikovné speváčky: Mária Podhradská a Renáta Čonková.

Prešlo ďalších päť rokov a v podstate nenápadne vznikol aj môj druhý album Zvláštna skúsenosť, na ktorom sa výrazne ako aranžér a aj muzikant podieľal Peter Ertl. 12 pesničiek a hostia : Rastislava Ranušová, Igor Timko a Pavol Hammel, to je niečo, čo sa zrejme interpretovi môjho typu dá zažiť iba raz za život.

Na hudobnú novinku s názvom Cesta si bolo treba počkať až do roku 2021.

Po jej vydaní sa zrodila myšlienka prísť s projektom, ktorý by bol čiastočne rekapitulačný a čiastočne aj nový. Vyskladaný čisto iba z mojich textov a básničiek.
Tým, že mi svojim príspevkom tento projekt podporila aj SOZA, nebolo už možné cúvnuť a tak som sa spolu s Vladom Leškovským a Reném Lackom opäť zavrel do štúdia a dali sme dohromady ďalšie 4 pesničky, v ktorých sa objavili aj Peter Pančík, Michal Dírer a Elemér Görči.
Novinkový titul nesie pracovný názov V tieni života a ak sa podarí dokončiť, snáď by mohol byť pekným darčekom pod stromček ešte v roku 2023.

V každom prípade však zostávam pri zemi, pretože viem v akej krajine žijem a vďaka môjmu 29 ročnému pôsobeniu v rozhlasovom éteri poznám tiež fungovanie prezentácie v rádiách. Je to skrátka kolotoč, do ktorého je ťažké naskočiť, pretože: nikto Vás nezahrá, lebo Vás nikto nepozná – no zároveň Vás nikto nespozná, kým Vás niekto nezahrá!!!

…ako z toho von, to vie iba málokto

Peter Kršiak